Sekcia č. 5 Longipedunculati časť 2. – Adromischus marianiae a jeho zaujimavé formy , stále problematické. Adromischus marianiae ,, antidorcatum,“

Posted by: admin   
Leden 11th,
2022

 

Von Poellnitz, Feddes´s Rep. Spec.nov. Regni veg 44 : 61 ( 1938 ); Cact. J. 7 : 18 – 19 ( 1938 ) ako Adromischus antidorcatum; Pilbeam, Nat. Cact. Succ. J 36(2) : 34 fig.2 ( 1981 ) ako A. marianae var. antidorcatum; Tolken, Bothalia 12: 391 ( 1978 ); Fl. Southem Afr. 14: 59 ( 1985 )  nesprávne ako ,, antidorcadum” a ako synonymné s  A. marianiae var. immaculatus; Pilbeam, Mitchell, Cactus File 1(3): 28 ( 1991 )

Pre vysvetlenie ,,nesprávneho,, názvu ,,antidorcadum,,  uvediem len to čo vysvetlil von Poellnitz, potom aj A. Mitchell v The Cactus Journal. Ide o miestnu slovnú hračku z mena antilopy v oblasti odkiaľ pochádza /Springbok /.  Latinský názov tejto antilopy je Antidorcas marsupialis. No čo má spoločné s menovanou antilopou, to vedia iba domorodci. Žeby listy boli podobné jej rohám ?? Alebo opačne..

Marianky , ako ich voláme ľudovo medzi sebou, spôsobili už nemalo problémov. Nielen nám pestovateľom , ale aj na slovo vzatým botanikom. V mojom prípade trochu aj v nemenovanej pražskej hospode, keď sme spomínali s kamošom problémy s pestovaním ,,mariánky,, tak  sme spozorovali úsmevy a súhlasne prikyvovanie hlavami štamgastov  zmorených pivným kvasom. Možno, ale aj s niečim iným ?. Nakoniec sa to všetko vysvetlilo.  Ja blbec, však slovo marianka je v Čechách ponímaná trochu inak, ako náš sukulentný skvost. Je to skôr iný skvost, trochu povzbudzujúci myseľ a náladu a hlavne spôsobujúci problem so zákonom. To vlastne spôsobuje aj ten náš, lebo keď Vás s nim prichytia na letisku v Johanesburgu, tak ste stíhaný  prinajmenšom tak, ako ten pestovateľ marianky. Po slovensky –  marišky. A to nie je celkom to iste…..

Tento typ ? forma?samostatný druh ?? Stále v tom nie je ustálený názor čo to je??? Ono, stále prevláda názor resp. hovorí sa o tom, že tieto rastliny sú možnou formou typu, ktorá sa vyvinula z neho. Myslím predchádzajúci článok, kde si opisujeme A. marianiae typ z Clanwiliamsu a formy  Adromischus  alveolatus a možno aj Adromischus immaculatus / hoci táto forma inklinuje skôr k typu ! / sú tiež formy  ,,antidorcatum,, hoci pochádzajú z iných lokalít, ale??  Všetky následujúce formy  sa nachádzajú smerom hore na sever.. / podrobnejšie si to ale preberieme inde / keď získame viac poznatkov …..

Jeho opis udáva : stonka až 4 cm vysoká, časom rozvetvená. Listy 20 – 35 mm dlhé, 5 – 12 mm široké, niekedy tak široké ako dlhé, vajcovito zahrotené alebo  úzko pretiahnuté, tiahlo kužeľovité, ale trochu sploštené na vrchu, kde úzky žliabok, rozširujúci sa k vrcholu špičky, menej viditeľný na starších rastlinách a hlavne v kultúre. Listy na vrcholku špicaté , niekedy tupé, občas zakrivené, špinavo zelené , kde prevažujú hnedavo červené až hnedé nepravidelné škvrny s voskovým povlakom, ktorý nie je ale vidieť na mnohých kultúrnych rastlinách. Kvety nie sú v mne dostupnej literatúre popísané, ale sú vraj podobné typu len u mňa s dlhšou a poliehavou kvetnou stonkou / pozn. autora /.  Ako typ je udávaná forma z juhu Sprinboku.

 

Táto nádherná zberateľská rarita , kvôli jej dlhým,farebným a trsovito rastúcim listom, vytvárajúc po rokoch nádherný trs ,ktorý sa podobá trochu na rastliny z okruhu Acslepiadace. Jej pestovanie je prinajmenšom ak nie totožné s typovou rastlinou, priepustný minerálny substrát zo zálievkou v priaznivých podmienkach už v mesiacoch február – máj aj keď ešte u nás ostatné sukulenty spia. V letných horúčavách zálievku obmedziť až vynechať . Najlepšie večer trochu porosiť. Potrebuje primerané polo slnečné , vzdušné stanovište, najlepšie niekde pod zatienenou priesvitnou strieškou, ktorá ju chráni pred silnými zrážkami, ako aj pred silným obedňajším slnkom.

Boris Bokotej

Baška – Maša 1114, 040 16

bogo.bokotej@gmail.com