Vysievanie sukulentov – Sowing succulents

Posted by: bogočko   
Duben 10th,
2010

Výsevy sukulentov z Južnej Afriky / alebo ako to robím ja /

Každý z nás, čo pestuje sukulentné rastliny či už kaktusy alebo tzv. iné sukulenty , má sen a to vypestovaťsi rastlinky zo semien. Je to aj lacnejšie a nepoznám krajší pocit , ako vidieť zakvitnutú rastlinu ,ktorú sme vypiplali od batoľaťa, pardon od semenáčika.

No na začiatku si musíme niečo vysvetliť. Je podstatný rozdiel vysievať vo veľko-množiarňach napr. v Severnej Amerike či na farmách v Južnej Afrike a nebudem ani spomínať Holandsko, no a u nás v strednej Európe. A tu sa musíme riadiť väčšinou ročnými obdobiami a tam to nie je až také podstatné .No nemusí ani u nás, pokiaľ vlastníme výsevný aparát a manželka nám odklepne zvýšený odber el. energie / no neskúšajte jej len tak mimochodom spomenúť každé ráno zapnutú kulmu a nebodaj fén ! / Pokiaľ ho odklepne tak fajn keď nie, tak sa musíme riadiť podľa kalendára a našich svetelných možností. Tak že môžeme vysievať najskôr na jar ,keď je slniečka viac.

Záleží aj aké sukulenty chceme vysievať. Je tu hlavne rozdiel teplotný , tak že nemôžeme vysievať euphorbie spolu s napr. lithopsami alebo crassulami.

Pri vysievaní afrických sukulentov / pri ktorých aj zostaneme / z čeľade aizoaceae / predtým mesembryanthemaceae / , kde patria aj obľúbené lithopsy ,, živé kamienky ,, musíme vedieť, že ich domovinou je Južná Afrika. Tam sa teploty pohybujú medzi 10 – 25ºC cez deň a v noci klesnú aj pod bod mrazu. Pre dosiahnutie dobrých výsledkov pri vysievaní týchto rastlín na to nesmieme zabudnúť a snažíme sa k tomu aspoň priblížiť. Preto sa snažíme vysievať v skorých jarných mesiacoch , alebo na jeseň , keď teploty v noci klesajú a cez deň nevystúpia viac ako na 20ºC. Pri vyšších a hlavne stálych teplotách nad 20ºC klíčia neochotne. Preto pri letných výsevoch používam na noc chladničku – pozor na škodnú /manželky / vrčia a všelijako inak dávajú najavo svoj nesúhlas.

Ja viem, že o výsevoch už bolo toho napísané veľa, ale nič čo sa napíše a správne pochopí nie je navyše. Chcem sa len podeliť o svoje skúsenosti a hoci sa každý učí len a len na svojích chybách, skúsim to aj tak.

Ako výsevný substrát používam premytý, potočný štrk , ktorý má zrnitosť asi tak krištáľového cukru. Nemusím používať v prvej zálievke žiadne hnojivá ,sú už v ňom vďaka mojim vzdialeným horným susedom v dedine /žumpy /, ale aj po jarných záplavách je ílu dosť a dosť. Doporučujem ale pridať niečo proti plesni a hubovitým chorobám – Fundazol ,Previcur atď. Kto chce použiť hnojivo, tak len polovičnú dávku z predpísanej / Kristalon Start / Štrk nesmie obsahovať žiadne tlejúce zvyšky organického pôvodu a humus. Do takého premytého štrku primiešavam trochu šaštínu / žltý ostrý piesok ,používaný v stavebníctve /a keď mám, tak aj granule aktívneho uhlia alebo zeolit , ale s ničím nepreháňať! Kto má šťastie a má po ruke drť sopečnú alebo tufovú , môže použiť aj tú. Ide o to, aby bol substrát priepustný a nespekavý / po vyschnutí nestvrdne na kameň. /

Na spodok výsevnej misky ako drenáž používam premytý perlit hrubšieho charakteru, nie veľa, aby sa nevyplavoval pri polievaní. Nadľahčuje a prevzdušňuje substrát. Výsevnú nádobu doplním pripraveným substrátom a na povrch dávam ešte asi 2-3mm vrstvu hrubšieho čistého štrku svetlejšej farby / proti prehriatiu / , kde semienka zapadnú a majú tam lepšiu mikroklímu, ako na povrchu jemnejšieho spodného substrátu. Dávame pozor aby nezapadli veľmi hlboko. Nezabudnite ! všetok materiál , ktorý používate sterilizovať nad horúcou parou, alebo najjednoduchšie je sterilizovanie v mikrovlnke , asi 10 min. Tu zas treba dávať pozor na manželky, ktoré striehnu akú nádobu použijeme, či nebodaj nie tú vianočnú misu na šalát.

Na výsevy používam nádoby minimálne 6cm hlboké, neverili by ste aké majú dlhé korienky napr. lithopsy. Jeden kvetináč 5 x 5cm stačí na porciu cca 100 semien. Pri menšom počte je riziko, že sa výsev časom zariasi a pri väčšom ,že sa budú potom tiesniť, hoci im to aj prospieva – keď sú pokope. Vytvárajú si vlastnú mikroklímu a nedovolia riasam sa tak rozšíriť. Pokiaľ sa ale tiesnia až tak , že sa celý výsev nadvihuje , treba zakročiť a opatrne ich rozsadiť. Nikdy ale nevysievajte spolu do jedného kvetináča kríčkové druhy / lampranthus, ruschia a pod. / s miniatúrnymi silno sukulentnými druhmi napr. lithopsami atď.Ten väčší stále vytlačí toho menšieho. Poznáme to aj my z detstva , pri obedoch v školskej jedálni…. Ani viac druhov z jedného rodu neodporúčam. Stáva sa a to asi každému ,že vypadne menovka, alebo sa pomiešajú a pohroma je tu ! Pri podobnosti lithopsov si môžeme už len búchať hlavu o stenu a napísať na menovku lithops zmes.

Semenáčiky klíčia po 3 dňoch a obvykle dokličujú do 2 týždňov. Po tomto termíne je potrebné vyklíčené rastlinky pomaly vetrať. Nevyklíčené semená môžu ešte vyklíčiť postupne aj po roku. Je to spôsobené dormanciou , ktorá im je daná geneticky. V prírode nie sú nikdy v čase dozrievania semien dlho priaznivé podmienky na klíčenie a tak vypadnuté semená si musia udržať klíčivosť aj niekoľko rokov, hlavne keď je sucho, aby mohli ihneď vyklíčiť, ako sa podmienky zmenia . Preto skontrolujeme výsev, či nie je napadnutý plesňou a keď je v poriadku, necháme ho ešte týždeň. Keď sa ani potom nič nedeje, nádoby s nevyklíčenými semenami odložíme a necháme preschnúť. Zase ich zavlažíme asi tak po mesiaci. Nikdy ich ale nevyhadzujeme! Je známe že semená lithopsov vyklíčili aj po 10tich rokoch. Čo zase nemôžem potvrdiť u semien z čeľade crassulaceae , ktoré strácajú klíčivosť už po niekoľkých týždňoch. Koľko raz sa mi stalo , že vyklíčili lithopsy na druhý rok medzi euphorbiami. Preto sa snažím dodržiavať jednu zásadu a to, že pokiaľ mi semená nevyklíčia ani na 3. – 4. pokus, používam túto zeminu pri presádzaní zbierkových rastlín ako povrchovú vrstvu.

Vyklíčené semenáčiky nechávame prvé mesiace stále vo vlhkom substráte a podľa možností vetráme , aby mali suché telo. Osobne používam malé ventilátory z počítačov a vetrám hlavne v noci. Rastlinky sa tým otužujú a rôzne plesne nemajú nárok. Pokiaľ sa objavia, treba postihnuté miesto vybrať a celý výsev postriekať fungicídom. Môže sa použiť aj Polyversum. Je to biologicky prípravok , ktorý pôsobí na patogénne huby. Môže sa používať aj ako preventívny prostriedok pri zalievaní dospelých rastlín. Je dobré a aj vyskúšané použiť tesne po vysiatí semien postrek 3 až 7 % peroxidu . Pritom ale nesmieme použiť žiadny biologický prípravok zároveň. Treba dodržať aspoň týždňový interval.

Po vyzretí klíčnych lístkov a vytvorení pravých, keď už je badateľné, čo zo semenáčika bude/ ktorý je spočiatku len malou guľôčkou, alebo drobnou anténou / môžeme pomaly presádzať. Lithopsy a iné drobné ,,živé kamienky,, spravidla nechávame prvým rokom tak a presádzame len kríčkové , ktoré rastú rýchlejšie. Treba ich len kontrolovať, či nepoliehajú a nevyťahujú sa. Tu prichádza doba tzv. ,,cukrovania,, – prisýpanie semenáčikov jemným štrkom tak aby telo končilo na úrovni substrátu a prípadne zasypať vyliezajúce korienky. To isté robím aj pri rozsádzaní mladých rastlín . Prvým rokom mladé rastlinky nemajú také prísne požiadavky na dodržiavanie rastových cyklov ako dospelé a môžeme ich polievať častejšie po preschnutí substrátu. Lithopsy sa môžu napríklad počas prvého roka prezliecť aj viackrát. Čo je len k dobru , lebo vtedy rastú. Musíme len vedieť, kedy sa prezliekajú a vtedy ich nepolievať. Môžu sa opatrne polievať aj v zime ale len tak aby celkom neprerušili rast. Pozor na teplotu ,čím chladnejšie, tým menej . Lithops dokáže prijímať vodu už pri 5°C ale čo potom?! Dobre je mať po ruke ventilátor, aby mali hlavy v suchu a skoro preschli. Ináč im hrozí úhyn. Semenáčiky o priemere 1- 2mm , nemajú ešte v tele toľko zásobných látok ,aby prežili našu dlhú zimu celkom na sucho. Samozrejme, že ináč polievame v skleníku a vo výsevných aparátoch vo vnútri , kde je teplota vyššia. Záleží aj na svetelných podmienkach. Staršie, jednoročné rastliny už prezimujú na sucho na okennom parapete pri teplote 15°C bez problému. Nesmieme to ale preháňať s vodou ,všetko tak ,,přiměřene,,

Našim najväčším nepriateľom , po rôznych plesniach a iných neduhoch , ktoré na vy klíčené, ale aj odrastené semenáčiky číhajú, všade dookola, môže byť aj to najcennejšie – slnko!

Neviete, aký je žalostný pohľad na výsevy už po pol hodine na priamom slnku. Po otvorení výsevu uvidíme biele guľôčky, ktoré pri dotyku smutne pukajú , plné prevarenej vody a strácajú sa v štrku. Čo sa deje ? Nikdy nesmieme ešte uzavreté ale aj otvorené výsevy bez dostatočne dlhšej adaptácii dávať na priame slnko! Výsevy musíme zakrývať a držať ich na svetlom, ale chránenom mieste. Hlavne prvý rok! Iné je dávať otužené rastlinky na čerstvý vzduch a na slniečko v lete, keď si to aj vyžadujú. Pomáha to a prospieva hlavne na vyzretie rastlinných pletív a podporuje odolnosť. Pokiaľ sa celý výsev zafarbí slabo do červena, nič sa nestalo. Je to len obranný mechanizmus, ktorý ochráni rastlinky proti silným slnečným lúčom. Stačí ho premiestniť a nič sa nedeje. Zafarbenie sa samo stratí . Vtedy ich ale nepolievame, lebo korienky nepracujú. Časom si sami nájdeme miesto v skleníku ,či v záhrade alebo na okennom parapete , ktoré bude našim deťúrencom vyhovovať. Najviac sa radujú ,keď majú nohy v teple a vo vode, ale hlavičky na suchu a slniečku ale nič netreba preháňať. Hlavne pozor na vlhko spojené s chladom, čo im nesvedčí. Všetko záleží na cite a schopnosti pestovateľa, prispôsobiť sa na dané podmienky, aké má a nesnažiť sa slepo kopírovať rastlinám ich prírodne podmienky, ale vybrať si z každého poznatku niečo, čo bude platiť u neho v jeho skleníku a v jeho podnebí a pre jeho rastlinky. Však už ani tie rastlinky, ktoré sú skoro všetky vypestované v kultúre to nevyžadujú až tak striktne, aj keď oni si veľmi dobre pamätajú na svoju domovinu, no vedia byť aj tolerantné… Ešte to však potrvá, pokiaľ im celkom porozumieme , ale na to jeden život nestačí. Pokiaľ by som sa mal ešte raz narodiť , tak niekde v Južnej Afrike /alebo na Madagaskare ? / ale to by som možno pestoval ako exotiku púpavu a pŕhľavu….? Len pán boh ho vie ako to je….

Tak že , vysievajte a vysievajte a nedajte sa odradiť prvými neúspechmi. Na to aby sme boli skúsenými pestovateľmi , musíme ešte veľa semien zničiť a veľa semenáčov zabiť, aby sme to ovládali ako tak. Nikdy nebudeme 100% tní a keď si to niekto o sebe myslí , tak …ale to je jeho vec.