Adromischus sekcia č. 2. Boreali…

Posted by: admin   
Říjen 7th,
2012

Adromischusy diel 3. – draky Namíbie

 

Sekcia č.2 – Borealii / Tolken, Bothalia 12:385(1978)

 

Rastliny z tejto druhej sekcie ,ktorú Vám chcem tentoraz priblížiť , rastú v centrálnej dažďovej zóne Južnej Afriky. Najsevernejšie sa vyskytuje adromischus  schuldtianusNamibiiadromischus  umbraticola v provincii Northen . Je zaujímavé , že sa vôbec nevyskytujú spolu s inými druhmi iných sekcii . Táto sekcia  ,,Borealii zahŕňa ,,len,, tri druhy a sú to -  Adromischus schuldtianus aj so subsp. juttae , Adromischus trigynus  a Adromischus umbraticola aj so subsp. ramosus ,  ktoré  svojou rozmanitosťou foriem vôbec ale ,nezaostávajú  za ostatnými viacpočetnými druhmi v iných sekciách.

Najprv si predstavíme druh Adromischus schuldtianus   -( Von Poellnitz , Feddas´s Rep. Spec .nov. Regni.veg. 48 -110 / 1940 ), ktorý je už len svojim vzhľadom veľmi zaujímavý a špecifický.

V prírode na náleziskách uprednostňuje kremičitý podklad, kde vypĺňa štrbiny a pukliny kremennej žily a pokiaľ  sa táto tiahne aj niekoľko stoviek metrov , tak je schopný ju po celej dĺžke nasledovať a rásť len na nej. Odohráva sa to v  Namibii , kde takto rastie na jednom mieste v Grunnau, po celej dĺžke žily.

Tento druh má veľmi zaujímavé formy pre svoje, zaujímavé listy a hlavne ich zvrásneným okrajom vytvára  neopakovateľne a atraktívne  druhy. Sú schopné žiť aj po celý život v malom kvetináči č. 5 , ale pokiaľ im doprajeme priestor, tak sú ochotné vyplniť aj veľký kvetináč č.10.. svojimi hľuznatými koreňmi , ktoré v niektorých prípadoch vyčnievajú nad povrchom ako kaudex. Pri ich kultivácii na to, nesmieme zabudnúť a nepreháňať to s polievaním. Hlavne pokiaľ sú ešte mladé nedávame ich do veľkej nádoby v presvedčení že nám ju rýchlo vyplnia ,,kaudexom,, Skôr nám zahynú a sú to potvorky , ktoré budú mať hľuzu relatívne v poriadku ,no pokiaľ sa spamätáme a chceme ju zachrániť z lístkov je už v podstate neskoro ,lebo aj lístky za jeden deň začernejú až nakoniec  zistíme, že ju nemáme  z čoho zachrániť. Tu pomôže zálohovanie rastlín , čo je trochu náročné na miesto v skleníku ,  ale účinné pokiaľ nechceme zase zháňať daný druh , no a ako poznáme ,,Murphyho,, zákon, tak nikto z renomovaných pestovateľov ich práve nebude mať v ponuke.

Listy tohto druhu sú dosť premenlivé , väčšinou sú ploché a vytvárajú z nich zhluky , v ktorých za nijakú cenu nesmie počas chladných zimných  a jesenných dni ostať voda. Naozaj sú schopné v priebehu aj dvoch dni zahynúť. Bohužiaľ to poznám.

Tolken rozdelil tento druh na dva poddruhy a to na subs. schuldtianus  a subs. juttae.

Adromischus schuldtianus ssp. schuldtianus    je atraktívny a aj najviac žiadaný v komerčných zbierkach ,pre svoje špecifické tvarovo zaujímavé listy. Listy sú farebne veľmi premenlivo od krásnej základnej zelenej po mliečno zelenú až ružovú ,bodkované, alebo bez bodiek , len so zvlneným červenohnedým okrajom ,akoby postriekanú snehom. Základný popis udáva obkopijovité listy zelenej farby na krátkych tlstých stonkách skoro bez kmienku. Ono fakt, niektoré formy nemajú vôbec žiadnu stonku . Listy vyrastajú len z vypuklín na hľuzovitých koreňoch . Celé telo niekedy pripomína malý zemiak. Kvetenstvo je šedo zelené až skoro biele, pokryte bielym popraškom 20 – 40 cm vysoké. Koruna je  šedo zelená až skoro biela , pokrytá silným peľom, kvetné lupienky biele ,slabo ružové v hrdle fialové. Ako typová rastlina je udávaná z centrálnej Namibie od Branbergu  / PVB 2838 z Orabeskop /  Erongo Mountains  Aus Mountains na severe / najsevernejší druh /  po AusKaras Mountains na juhu , až po Tantalite Valley necelých 15 km od Orange River , 30 km južne od Warmbad, kde sa vyskytuje v skalných južných štrbinách , čo znamená že nemá v láske silné slnko. To som si všimol aj ja v mojej kolekcii, že počas horúcich letných a slnečných dní ,no a hlavne po prehriati substrátu  prestávajú rásť. Tento druh trochu polievam aj v zimných mesiacoch, pokiaľ je pekne a slnečno .

Adromischus schuldtianus sp Pofadder

Adromischus schuldtinus ssp. juttae  je relatívne dosť málo známy a v komerčných zbierkach skoro neexistuje. Tento poddruh bol zbieraný v horách Karasberg v južnej Namibii a aj to existuje len pár vzoriek. Poellnitz  vo svojom pôvodnom popise udáva Triebnerovú lokalitu ako Garub v horách Karasberg, Norachus, blízko hraníc Namibii a Gamoep. Rozdiel medzi oboma druhmi spočíva len v dlhších vetvách na stonke ,čo vlastne aj pod tíska otázku, či je to vlastne vôbec nejaký poddruh. Je potrebne myslím si , viacej materiálu a celkového širšieho, poľného výskumu lokalít, aby sa to aj preukázalo, ako opodstatnené.

Ako je uvedené v popise,  tento poddruh má dlhšie vetvičky / 4-8 cm/ dlhé , riedko rozvetvené .  Von Poellnitzov obrázok  približuje rastlinu s tučným a krátkym kmienkom ,lopatkovými listami, asi 3 krát dlhšími  ako širšími, bez typických zvrásnení  horných častí listov. Na hornej polovici sú viditeľné dosť dlhé tmavé škvrny. Poelnitz  ju popísal ako – trpasličí ,vzpriamený krík ,husto rozvetvený s listami nahustenými na seba, lopatkovitého až trojuholníkového tvaru s ostrou krátko zahrotenou špičkou. Listy by mali byť po oboch stranách vypuklé , zelené ,lesklé s trochu zvlneným okrajom. Toľko popis typovej rastlinky ,  / Triebner 1305 a 1315  / ktorá ale bola, bohužiaľ zničená.

Z dostupnej literatúry je ale zrejmé že živý materiál  bol poslaný aj do Kielu ,Kew, Brém a Damstadtu, tak to necháme na botanikov nech si to preveria.

V našom prípade ide hlavne o to udržať si ich v zbierke ,pokiaľ sa už ku nim dostaneme a udržať si rastlinku na žive a v dobrej kondícii . Veľmi dôležité je samozrejme aj  platné číslo a lokalita. Ono šulky ,ako ich ja volám sú nádherné rastliny , len im musíme porozumieť a zistiť , čo im v našich podmienkach  chýba a čo naopak potrebujú ,lebo nie všade u nás v skleníkoch či na oknách , sú tie  podmienky rovnaké.

 

Ako ďalšiu rastlinu z tejto sekcie si predstavíme veľmi  atraktívny druh Adromischus trigynus

/ (Burchell) Von Poellnitz, Feddes´s Rep. Spec.nov. Regni veg. 44 : 61 ( 1938 ) /

Je to jeden  z najznámejších  / okrem a.cooperi  /  druhov pestovaný  v kultivácii , no po veľa rokov bol  pod nesprávnym menom  - a. maculatus  / nie je to synonymum / , ktorý je dosť rozdielnou rastlinou.

adromischus trigynus SL 142

V prírode je dosť rozšírený a tak  aj primerane dosť varíruje. Napríklad rastliny  z typovej lokalityv Griekwastad sú jedinečné , malé a nádherne zafarbené  s výrazne červeno purpurovo, farebnými škvrnitými listami, iné majú zase široké a oválne listy svetlej farby. V Buhsmanland sa tento druh križuje s a. schuldtianus  ,ako sa jeho výskyt pretína s Orange River smerom na sever. Je to typická rastliny skalných puklín , vytvárajúc zavalité a tučné korene.

adromischus trigynus sp Liebenbergii

Vyskytuje sa v skalách doleritu  / druh čadiča / pri Steynsburg v Great Karoo. Nálezy týchto rastlín boli zbytočne opísane ako a. rupicolus  / synonymum /. Sú čiastočne silno škvrnité so širokými oválnymi listami. Listy skoro všetkých foriem tohto druhu sú pokryté červenými škvrnami a sú dosť ľahko rozpoznateľné aj podľa tenkého mozoľnatého okraja ,ktorý sa tiahne po celej dĺžke listu.

Adromischus trigynus sp Kimberlii - Pretoria

Tolken opísal tento druh ako –  rastliny tvoriace nízke chumáče viacerých vetví s veľmi krátkou stonkou , priamo sa rozvetvujúc z hľuzovitej základne. Listy  šedo zelené viac menej bodkované , málokedy bez škvŕn  opakvajčité , ploské, zaoblené a vyduté obvykle hore ,viac menej vypuklé dole s mozoľnatým okrajom po celej dĺžke listu 20-30 mmdlhým a 12 –20 mmširokým. Kvetenstvo šedo zelené 15 –25 cmvysoké s jedným alebo dvoma plodnými listeňmi. Koruna je bledo žltá až zelená so silným peľom , kvetné lupienky sú celkom biele, len málokedy do ružova v hrdle.

Druh je udávaný z východných časti Northem Cape z okolia Pofadder a v okolí Aliwal North po Free State. Rastie hlavne v chránených skalných puklinách, kde sa vie zachytiť a má aj dosť živín z usadenín naviatych vetrom. V kultivácii je to celkovo nenáročný a dobre pestovateľný druh , ktorému postačí v pohode aj kvetináč č. 8 . Má rád slnečné stanovisko , aby vyniklo jeho nádherné zafarbenie. Formy z Griekwastadu sú trochu náročnejšie na pestovanie a hlavne neznášajú dlhodobo úpal a sucho. Radšej ich pestujeme  na svetlom a chránenom mieste s primeranou zálievkou ,ktorá môže byť aj častejšia, ako pri iných veľkolistých formách.

Posledným druhom z tejto sekcie je Adromischus umbraticola  /  C.A.Smith, Onderstepoort J.vet. Sci. Anim. Ind. 1 : 174 ( 1933 )

Tento druh je skutočným  ,,drakom,, samotárom  pretože je to ,ako jediný druh, žijúci v starej oblasti Transvaal. Ale podľa všetkého to nie jediný druh čo tam žije. V zbierkach existuje nádherný druh s skoro bielymi listami ,akoby poprášenými bielym peľom, ktorého pôvod je už dávno zabudnutý, hoci jeho vzhľad je podobný zberu nájdenom v Breedtsnek Pass , v Magaliesberg ,ktorý má tiež takéto nádherné listy.  Jeden taký podobný vlastním v zbierke, ale ten ma aj svoju lokalitu. Existuje viac foriem. Napríklad jeden veterán v kultúre bez lokality má dlhé , červeno bodkované listy , ktorý som tak tiež horko ťažko získal ,ale zase aj s popisom. Sú to možno už nové zbery , ktoré majú aj svoje popisy s lokalitou čo je veľmi dobré , pre lepšie zaradenie v zbierkach.

Adromichus umbraticola ssp umbraticola - 30 km w of Pretoria

. Nie je to veľmi ľahko pestovateľný druh a ani listy nie veľmi ochotne zakoreňujú. Rastliny po nesprávne načasovanej zálievke zhodia skoro všetky listy , ktoré ihneď začernejú. Radšej ich nechávam trochu zasušiť až zavädnú listy ,ako by som ich mal preliať.  Tolken rozdelil tento druh na dva poddruhy.

subsp. umbraticolaTyp je popísaný ako – niekedy bez stonky ,ale občas môže mať aj 12 cm dĺžku pri hrúbke 2 cm s tenkými vetvičkami až do 3 cm   hladké vo všetkých častiach ,ale pokryté bielym popraškom. Listy sú pretiahnuté, klinovité, na vrchole užšie až skoro špicaté v mladosti trochu zvlnené , do 5 cm dlhé a 2 cm široké , zelené , často purpurovo červené na koncoch ale málokedy bodkované , vypuklé na spodnej strane povrchu , vyduté na hornej strane , alebo sploštené smerom k vrcholu. Popis bol ešte doplnený s tým že , niektoré  formy majú podobnú kresbu na listoch ako druh  a. schuldtianus  a majú až hnedo zelenú farbu ,pokrytú inovaťou. / Tolken / . Popis je asi, už z novších zberov. Kvetenstvo je šedo zelené 15-20 cm vysoké so samostatným plodným listeňom. Koruna je bledo zelená, niekedy až do ružova s peľom. Kvetne lupienky sú špinavo biele , ľahko do ružova až fialové v hrdle.

    Druh je udávaný z oblasti Highveld až po Pretoriu , medzi Potchefstroom, Heldeberg,Clliman niekedy západne až po Zeerust , nachádzajúc úkryt v skalných puklinách orientovaných južne , často rastúc v tieni vyšších rastlín.

     subsp. ramosus  /  Tolken, Bothalia 12: 386 ( 1978 ) gram. nesprávne ,ako  - subsp. ramosa /  Tento poddruh je ešte menej známy ,ako predchádzajúci samotný druh. Poddruh je popisovaný ako slabo vetviaca sa rastlina s vetvami 60-120 mm dlhými rozšírenými na spodnej časti. Listy sú zelené ,často zafarbene do hneda až šedo zelena a bez škvŕn. Kvetná koruna je bez chĺpkov. Nedávne zbery z okolia Verena majú dlhé ,čisté, bledé, listy bez škvŕn ,vyrastajúce z dosť vysokej, netypicky hľuznatej stonky. Vytvárajú veľmi pekné ružové okraje listov, samozrejme pri dostatočnom oslnení. Aj tu je na mieste podrobná poľná práca  k určeniu pozície tohto poddruhu ,alebo celkového rozsahu druhu ako celku.

Adromischus umbraticola ssp umbraticola DT 5819 3Km of Pretoria

Typové rastliny sú udávané vzácne medzi Middelburg, Soutpansberg a Blouberg , kde  rastú v plytkej pôde , alebo v skalných štrbinách na veľkých skalných masívoch. Sám vlastním v mojej zbierke tri formy, resp. zbery tohto poddruhu z rôznou lokalitou , ale je tam len veľmi malý rozdiel čo do tvaru listov. Určitý rozdiel tu samozrejme je , no od poddruhu  subsp. umbraticola je dosť markantný , hlavne tou zvláštnou farbou okraja a špičiek úzkych listov, ktoré im dodávajú ich charakteristický vzhľad.

adromischus umbraticola ssp ramosus

Týmto poddruhom sa rozlúčime s touto sekciou s prianím ,aby si tieto rastlinky  získali čo najviac priaznivcom z okruhu sukulentárov aj nesukulentárov či kaktusárov.

 

foto  autor Boris Bokotej vo vlastnej zbierke – Bogoflor -  Mlynky 114   04412 Nižný Klátov  www.bogoflor.sk

email bogoflor@centrum.sk

strong