Adromischus – sekcia 4 / Incisilobati / v. II

Posted by: admin   
Leden 9th,
2017

Jedným z najväčších známych drakov, skôr až dračiskom, je mohutný a málo známy z kultivácie – Adromischus maximus  P.C. Hutchinson, Cact. Succ. J. (US) 31(5): 133 ( 1959 ); Tolken,Bothalia 12:389 ( 1978 ); FL. Southem Afr. 14: 53 ( 1985 )

Tento majestátny druh vytvára mohutné listy. Z jedného odrezku za niekoľko rokov vyrastie až 30  a viac cm vysoká viac stonková rastlina. Tieto pozorovania nie sú bohužiaľ moje, pretože už niekoľko rokov sa mi nedarí získať túto rastlinu. Z listu sa nedá namnožiť a získaný odrezok zo zahraničia mi nezakorenil. Pre svoju veľkosť sa ani nepredáva v komerčných zásielkových službách a o kamenných slovenských obchodoch sa radšej ani nevyjadrujem. Dočítal som sa ale, že listy nezakoreňujú tak ako ostatne adrá, a to tak, že pustia korienky na vzduchu, ale treba zasunúť list do substrátu kde ,,možno,, zakorení. Najlepšie keď na neho zabudneme a nebudeme sa o neho starať ako o ostatne lístky iných druhov. Ako najlepší spôsob množenia je zakorenenie kúska stonky aj s listami.  Trochu nám to pripomína rastliny zo sekcie č. 3 a ich neochotu zakoreniť z lístkov. Niekedy aj keď zakorenia nie je všetko vyhrané. Ono postupom času , myslím tým čas od napísania prvého príspevku až po dnešný ,,dušičkový,, deň, keď toto píšem, sa pri mojich pestovateľských  praktikách veľa zmenilo. Samozrejme ako inak , ako po vlastných chybách poučený, sem tam prehodnocujem už napísané smelé rady na pestovanie, ktoré som odporúčal. Ono učíme sa až do vtedy, pokiaľ nezahlušíme poslednú rastlinu v skleníku… No to budem musieť asi ešte popísať stovky strán , aby som to všetko mohol povysvetľovať, čo a prečo som robil zle. Ale o to je náš pestovateľský život krajší. No zase odbočujem a zamotám sa do vlastných myšlienkových prešmyčiek. Práve pre toto mi až z ďalekého Anglicka napísal majster Igor aby som dokončil konečne túto sekciu .  Tak tento dračisko je inak veľmi podobný druhu adromischus sphenophyllus a nebyť toho, že je dosť odlišný v súkvetí nakopených kvetov, dosť samotárskym životom a  neprístupným výskytom, tak by asi patril k nemu. Listy môžu dosahovať až 16cm dĺžku, čo je dosť na to, aby tam nebol. Hall v popise udával, že rastliny v prírode dosahujú až  30cm výšky bez kvetov. Vytvára mohutný zahustený krík šírky až do 45cm. Toho sa ale v kultivácii tak skoro nedočkáme, tak žiadny strach, že nás vytlačí zo skleníka. Farba listov je bledá až žltosivá, bez škvŕn. Rastú vzpriamene až rozprestrete, lopatkovito pretiahnuté, 8 -16cm dlhé, 2,5 – 6cm široké v spodnej časti hrubšie, inak 1,5cm hrubé. Podobne ako listy je zafarbený aj ich  mozoľovitý okraj, ktorý je viac okolo spodnej časti, ako po celej dĺžke listu. Súkvetie je šedé, niekedy pokryté srieňom, plodné listene každý s 1- 3 / 7/ kvetom. Koruna je sivozelená, okvetné lístky biele, krémové až svetloružové. Druh je udávaný z pieskovcových hôr medzi Vanrhynsdorp a Clanwilliam. Rastie zvyčajne na  alebo blízko skalných výbežkov, väčšinou na severnej strane. Nachádza sa aj blízko vrcholkov hôr Gifberg..

Ďalším druhom je Adromischus sphenophyllus C.A. Smith, Botalia 3 : 624 ( 1939 ); Tolken, Bothalia 12: 389 ( 1987 ); Fl. Southern Afr. 14: 54 ( 1985 ) a je to druh veľmi podobný predchádzajúcemu a to až tak, že ich rozlišujú len rozdielne kvety a menší vzrast. Samozrejme aj iná lokalita. A.sphenophyllus rastie na východnej strane Južnej Afriky / Eastern Cape a A.maximus v južnom cípe Western Cape. Nie je to ani blízko, avšak ani ďaleko… Zatiaľ najväčší rozdiel je ale v tom že lístky A.sphenophyllus zakoreňujú veľmi ochotne a ľahko vytvárajú nové rastlinky. Rastliny v prírode v okolí Kouka Dam v Baviaanskloof sú veľké so striebornými listami,  na ktorých sú škvrny. Formy pochádzajúce z Grahamstown sú naopak štíhlejšie so zelenými listami s červeným efektným okrajom. Okolo Steytlerville rastú zase formy s vlnitými listami, niektoré robustné, tmavo zelené so zvlneným až vrásčitým okrajom. Popis druhu – stonka 20 cm dlhá s listami stojacími viac menej vzpriamene, vytvárajúc pseudoružicu, akú mávajú zasušené echeverie s dlhými listami. Listy sivozelené, zelené, nebodkované, niekedy s červeným okrajom, obkopijovité, ploské s mozoľnatým okrajom po celej dĺžke. U tohto druhu je typická rovná línia z baze až po najširšiu časť listu, celkom blízko jeho konca, ktorý je okrúhly, vzácne tupý a jemne zašpicatený. Dĺžka je udávaná / 25 / 35 -70 / 100/  mm a šírka /10 / 18 – 34 mm ,/ čo samozrejme v kultivácii môže byť úplne inak – pozn. autora . Súkvetie  je 25 – 45 cm vysoké, sivozelené  s 1 alebo 2 plodnými listeňmi. Koruna svetlozelená, niekedy do červena, okvetné lístky biele s ružovým odtieňom a s tmavofialovým okrajom. Druh je udávaný medzi Steytlerville, Graaf Reinet, East London a Humansdorp, kde rastie všade, kde je suchá vegetácia v buši. Vyskytuje sa aj na skalných výbežkoch a stále v bujnej vegetácii. Pestovanie v kultivácii nerobí, aspoň zatiaľ, žiadne ťažkosti. Dosť ľahko zakoreňuje z lístkov a pri striedmej zálievke a dobrom priepustnom substráte je ozdobou zbierky. Niekedy sa nedá prehliadnuť, lebo vytŕča medzi ostatnými drakmi a jeho pekné zvlnené lístky sa majestátne ukazujú, ba priam priťahujú váš pohľad.

 

Ďalším a posledným druhom v tejto sekcii je Adromischus triflorus ( Linnaeus fil. ) Berger, Nat. Pflanyenfam.ed. 2, 18a: 416 ( 1930 ); Linnaeus fil.,Suppl. 242 ( 1781 ) ako Cotyledon triflora ; C.A.Smith,Botalia 3 : 623 ( 1939 ); von poellnity, Feddes’s Rep. Spec.nov regni veg. 48 : 103 ( 1940 ); Tolken, Bothalia 12: 389 ( 1987 ); Fl.Southern Afr. 14: 52 ( 1985 )

Je to druh, ktorý je vcelku nenáročný na pestovanie a na rozdiel od iných drakov mu celkom prospieva hnojenie a aj dostatok zálievky. Samozrejme, dostatok neznamená že ho budeme ládovať všelijakými komerčne ponúkanými  kaktusovými hnojivami. Všetkého veľa škodí, ako mi prízvukovala moja mamka. Platí to ako v živote , tak aj pri pestovaní drakov. Takže, přiměřene, ako vravia bratia Česi. V tomto rode má ako jeden z mála veľa veľkých červeno a ružovo vyfarbených kvetov. Typické sú trojuholníkovité listy s vráskavým vrchom lemované mozoľovitým okrajom. Pri menších druhoch je to celkom efektné. Rastliny tohto druhu sú schopné vytvárať celkom robustné kríčky až 15 cm vysoké, ktorým vyhovujú aj väčšie kvetináče a dostatok priestoru. Aj pri jeho dosť starom mene triflorus je dosť nejasností o jeho správnosti a to pre jeho veľkú variabilitu listov. Zamieňa sa s príbuzným v sekcii A. maculatus pre podobnosť listov. Rozlišujú sa hlavne mozoľnatým okrajom po celom obvode listu, pričom triflorus ho má len na hornom okraji. Keď ho dostanete do oka / ako vravia hubári / tak ho musíte nájsť a rozpoznávať všade medzi ostatnými drakmi. Tolken opisuje druh ako rastlinu s poliehavou až plazivou stonkou do 20 cm dlhou, málo sa rozvetvujúcou, s vláknitými korienkami. Listy sú sivo zelené až sivo hnedé, niekedy s purpurovočervenými škvrnami  na hornej časti, obkopijovité alebo trojuholníkové, vzácne oblopatkovito hranaté, klinové až krátke stopkové, tupé, stlačené až vypuklé po obidvoch stranách s mozoľnatým okrajom na hornej polovice 30 – 50 / 70 / mm dlhé, /10 / 15 – 25mm široké. Súkvetie je sivozelené / 18 / 25- 35 cm vysoké s 1 – 3 kvetnými plodnými listeňmi. Koruna je žlto zelená, okvetné lístky biele, ružové s tmavo fialovými okrajmi. Autor popisu Tolken ešte dodáva, že väčšina rastlín je z Little Karoo a susedných oblastí. Môžu byť rozlišované od ďalších druhov zakrivenými hrotmi pukov kvetu. Tak isto tvar listov, ako aj ich veľkosť je veľmi premenlivá, a tak sa môžu nájsť početné lokálne formy. Druh je udávaný z juhozápadu Great Karoo a susedného Little Karoo  z okolia Worcerstra po Willowmore a Mossel Bay. Rastie na kamenných stráňach a skalnatých bralách. Tak a týmto druhom zakončujeme sekciu Incisilobati a začneme sa pripravovať na ďalšiu, Longipedunculati pri  ktorej sa dosť zapotím, keď si predstavím tie druhy ktoré tam sú. Ale??!!! Už teraz sa na to teším…..

 

 

Boris Bokotej  Mlynky114 Nižny Klátov, Košice okolie ,  bogo.bokotej@gmail.com