Pestovanie lithopsov

Posted by: admin   
Leden 16th,
2013

Lithopsy na Slovensku, alebo,, Ako to vidím ja“

         Sukulentárstvu, alebo kaktusárčeniu / môžete si vybrať/ sa venujem na plno asi od roku 1993. Je to vlastne o tom, že pestujeme a zbierame rastliny z čelade sukulentnej a či sú pichľavé alebo nie, na tom nezáleží.Pichľavé a veľmi bolestivo nie sú len kaktusy /páni kaktusári /, ale aj nás ,,zeleninárov,, vedia popichať rôzne euphorbie či pachypódia. A neverím, že aj ten najortodoxnejší kaktusár nevlastní niekde v kúte skleníka, alebo na balkóne nádherný exemplár adénia, pachypódia či inej kaudexnej  rastliny. Návštevám, takzvaným ,,nesukulentárnym laikom“ ich ukazuje a pýši sa, práve rozkvitnutým kvetom, alebo sukulentným bonsajom. No, keď príde kolega z klubu a ešte k tomu kaktusár, bedáka a rýchlo posúva chudinku nekaktusársku pod parapet nohou, so slovami,,aha zase mi tu stará strčila nejakú zeleninu“ a ťahá kolegu preč, aby neutržil hanbu. Ale to je,  myslím si už dávno oprášená téma o nás,,rovnako dobre, ale presne trafených“, ako nás zvyknú nazývať spoluobčania, čo nerozoznajú muškát od vianočného stromčeka.No ruku na srdce! Nie je to choroba,či závislosť, to naše zblbnutie sa do nádherných tŕňov a tvarov našich miláčikov? Alebo, každoročné napätie a vyčkávanie katalógov? Potom následné hľadanie a zaškrtávanie položiek, pod ktorými sa ukrývajú semená vytúženého krásavca, ktorý ešte nemáme vo svojej zbierke? Najlepšie v noci a v posteli, pri mrmlaní našej drahej polovičky ,,zhasni už a nešuchoc s tými papierami“! Je nám celkom jedno, že sme ten kaktus alebo sukulent už vysievali minulý rok a nevyšlo nič! Možno aj hej, ale pod iným menom alebo iným poľným číslom .To je jedno.Teraz , tvrdiac si v duchu, teraz, to už vyklíči ! Neviem či je to závislosť, alebo len zimný deficit zelene, ktorý nám ,,trafeným“ chýba a my si to takto kompenzujeme. Netreba sa za to červenať, milí priatelia kaktusov a ,,iných,,  sukulentov.

    Listujeme v katalógoch ,brožúrkach či drahých knihách , kde sú v plnej kráse nafotené, šťastlivejšími  kolegami  vo svojej domovine“ naše rastlinky, ktoré  práve odpočívajú v pivnici, či v skleníku. Niečo na tom bude! Ale nie o tom som chcel hovoriť,či vlastne písať!

       Lithopsy!- Rastlinky zbožňované, ale aj zatracované. Niekto ich pestuje a mávne rukou. ,,To nič nie je mám ich plný parapet a neviem čo s nimi“.Do kvetinárstva mi ich nezoberú, tam kraľujú rastliny made in ,,,Holand“ a v klube ich nechcú ani zadarmo. Ďalší, ten menej šťastnejší si len povzdychne.,,Koľko som už tento rok vyhodil výsevov a o dospelých rastli

nách ani nehovorím !“, nadáva a utvrdzuje sa, že už si nikdy nekúpi ani jedno semienko litopsu alebo nebodaj iného sukulentu. A zaneviera na sukulenty s tým, že sa bude radšej piplať s ariakmi, alebo rebúciami a zo sukulentov bude pestovať radšej mrkvu a zeler. ,,Z toho sa naje aspoň rodina!“ Škoda ! Zase sme prišli o nádejného sukulentára, ktorý prešiel na druhú stranu.

        O čo tu vlastne ide !? Niekto žije na východe republiky, iný v horskej doline, ďaľší v teplej južnej časti Slovenska. Všade sú iné tepelné a svetelné podmienky. To si musíme uvedomiť a podľa toho prispôsobiť aj naše pestovanie. Nejestvuje na to žiadná šablóna.

       V dostupnej literatúre sa sem tam dočítame aj o týchto ,,hottentockých zadočkoch“ ako

ich zvyknú nazývať africkí domorodci. Latinský názov - lithops - sa dá voľne preložiť aj ako,,podobný kameňu“, lebo v africkej domovine ho, pokiaľ nekvitne, veľmi ťažko nájsť čo spôsobujú tzv mimikry. Rastliny doslova splývajú s kamenitým podkladom ,v ktorom  žijú. Dočítame sa, že rastlinky sú obľúbené pre ,,ľahké“ pestovanie a len okrajovo sa spomína ich vegetačný cyklus, ktorý treba rešpektovať. Všeobecne sa opisuje fakt , že -rastliny sa vedia prispôsobiť na náše stredoeuropské podmienky.To znamená, že rešpektu

jú naše letné a zimné periódy, hoci u nich doma na južnej pologuli je to naopak. Je pravdou ,že sú  jednými z mála,, živých kamienkov“, ktoré to rešpektujú. Na rozdiel od conofýt a iných tvrdohlavcov, ktorí nie a nie sa prispôsobiť a polievanie napríklad v lete im môže ublížiť. Preto ma prekvapili poznatky p. V. Gapona z Ruska podľa ktorého sa lithopsy nesmú polievať v lete /europskom/ a v zime áno. Neviem v ktorej oblasti p.Gapona žije, ale podľa mojej skromnej zemepisnej znalosti je Rusko na pologuli severnej. No a tak isto aj Europa a v nej naše malé Slovensko sukulentárne. Nechcem spochybňovať, alebo nejako inak kritizovať skúsenosti iných pestovateľov a ich pohľad na pestovanie lithopsov.Tieto poznatky ale vyšli v Atlase sukulentov č.7. Atlas sukulentov s veľkou radosťou odoberám a netrpezlivo čakám, kedy výjde ďalší a ďalší. Vážim si mravenčiu prácu p.Drába a  p. MUDr.Staníka samozrejme aj s celým realizačným týmom. Dali sa na neľahkú cestu v snahe priblížiť nám,,ostatným“ešte nepoznanú sukulentnú nádheru, o ktorej by sme sa inak dozvedeli figu deravú. Ide o to, že je to písané pre slovenských pestovateľov a po slovensky. Dúfam, že sa priatelia z celkom južného tiež Slovenska nenahnevajú a dajú si to preložiť/ pokiaľ ešte stále nevedia po slovensky./ Sú tam zrozumiteľne kolónky: Popis , Rozšírenie, Poznámka a to hlavné čo všetci hlceme – Pestovanie! Napríklad – Atlas  č. 7/274/2005, okrem iného sa tam píše : Lithops schwantesii ssp. Schwantesii var.urikosensis ,,voda v pravý čas ,dostatok svetla v zime počas ich obdobia rastu a trocha krytu pred páliacim slnkom keď odpočívajú / u nás od apríla do konca septembra / a pripravujú sa na októbrové –decembrové kvitnutie. Alebo č. 7/272/2005 Lithops helmutii- ,,Neznáša ani náhodnú zálievku mimo vegetačného obdobia / vegetácia u nás od jesene do jari /!                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                        No to je všetko pekné, ale keď si tieto slová prečíta a zafixuje začiatočník -,,okienkár“ a začne veselo ládovať, každé dva týždne do svojho chudáka litopsíka vodu, skúste sa ho opýtať na jar, čo mu z neho ostalo! Pokiaľ prežije, tak bude vyzerať ako nedozretá uhorka.  Takéto podobné dostať aj v Honbachu / prepáč Pavel /.Výtiahne sa pre nedostatok svetla tak, že vypadne z kvetináča a odkráča si kľudne do večných lovíšť ani to nepostrehnete.

     V lete, samozrejme treba dávať pozor na slnko. Hlavne mesiace máj – jún sú nebezpečné Litopsy všeobecne pri teplote vyššiej ako 30°C neprijímajú vodu a zaliatie v tomto čase ich naozaj môže zabiť. Hlavne lit. schwantesii je na to citlivý a odíde nám uprostred leta zdanli                    vo, nepochopiteľne a hlavne, keď to najmenej očakávame. Zostane po ňom len taká kašo vitá hnusná hmota. A čo sa deje? Jednoducho sme ho zdunstovali. No a my predsa nepestu

jeme litopsy na lekvár ale pre potešenie. Preto im popri slniečku musíme umožniťaj veľa čerstvého vzduchu.Takto budú odolnejšie a aj tolerantnejšie voči nášmu experimento vaniu. Je to paradox, že musíme na Slovensku chrániť rastlinky pochádzajúce z Afriky, pred slnkom a teplom. Ale musíme si uvedomiť, že tam svieti slnko po celý rok. Rastliny sa preto vedia chrániť pred páľavou a suchom. Zatiahnú sa úplne do zeme tak, že ich vôbec nevidno. Vietor ich môže celkom aj zaviať pieskom. Takto prežijú najhoršie obdobie a keď príde dážď, napijú sa a vykuknú von. Preto aj my ich pestujeme v nádobách minimálne 7cm hlbokých a primerane veľkých. Potom sa môžu aj u nás zatiahnúť. No najlepšie je, keď v týchto sparných dňoch vynecháme zálievku rastlín celkom a zalejeme si radšej svoje žalúdky, dobre vychladeným pivkom. Rastliny, pokiaľ veľmi zle vyzerajú len porosíme. Tu nám napovie veľa ich tzv.,,tvár,,.Tak nazývame vrchnú časť rastliny, kde sú rôzne linky a kresby. Tam sa nachá dzajú aj okienka cez ktoré preniká slnečné svetlo do vnútra rastliny, kde prebieha aj asimi lácia.Podľa nej vieme či sú smädné alebo majú vody dosť. Rosíme ich letnou odstátou vodou, skoro ráno, alebo na večer, no nikdy nie počas dňa, pri najväčšej slnečnej páľave. Najlepšie keď je pod mrakom, alebo počas dažďa.

        Pokiaľ ide o kvitnutie, nesedí mi veľmi ani ten termín, ktorý sa spomína  a to október-december. Dokonca sa spomína aj január. Moje – lithopsy helmutii- kvitnú na jeseň v septembri a v januári už majú vytvorený plod. Posledný, ktorý mi zakvitne je lit. optica rubra a kvitne okolo Vianoc. Je pravdou, že niektoré rastliny napr. titanopsisy ale aj lithopsy nasadia kvetný púk ešte pozde na jeseň.To sa stáva, keď je dlhá a teplá jeseň, ako táto / 2005 /, ale dokvitajú až na jar.Titanopsisy zvyknú zakvitnúť aj počas zimy, akonáhle zasvieti slnko a oteplí sa.Toto je ale stále, len moj postreh a poznatky, ktoré platia v mojom celoročne temperovanom skleníku v malom údolí na okraji Košíc, kde dokonca nesvieti slnko celý december a január.To, že zima je u nás obdobie dormancie – kľudu a prezliekania sa nielen  lithopsov, ale aj iných mesemb a práve v tomto období sa nesmú polievať, praktizujem už vyše 13 rokov. Ale je možné, že sú tvrdohlavé. Majú to aj v mene  ,,kvitnúcí kameň“ a začnú sa správať aj v Rusku ako doma v Afrike. Záleží aj na tom, z ktorej oblasti pochádzajú. V Afrike sú pásma so zimnými, ale aj s letnými zrážkami a tak sa rastliny aj v rámci jedného rodu nemusia správať rovnako. Možno na nich pôsobí, len globálne oteplovanie, alebo dokonca demokracia postupujúca na východ ? Neviem?! No nemalo by sa kopírovať všetko do bodky, čo sa napíše v knihách. Aj keď v  múdrých. Viem, ale jedno ! A to, že je treba si všímať naše rastlinky po celý rok a sledovať ich tvár, ktorá nám napovie najviac. Najkrajšiu ju majú na jar, keď sa prvý raz napijú. To by som vedel v skleníku stráviť celý deň aj noc…. ? / chudera manželka ! /

     Jedným zo základov úspechu je aj, aký substrát používame.V článku sa tiež spomína –preparený, to značí sterilizovaný. No, neviem, neviem, keby som mal preparovať a sterilizovať substrát ku každej rastlinke čo mám, tak na miesto skleníka mám sterilné laboratorium. Všetko je to o čistote prostredia a prevencii. Nedá sa nikomu diktovať, z čoho má substrát  pozostá vať. Aj tak má každý, ten svoj ,,najlepší,,. Ale niečo musí mať! A to schopnosť, čo najskôr prepúšťať a neudržiavať zbytočne vodu v sebe. Aby, keď rastliny polejeme v nevhodný čas, nenapáchala veľké škody. Mám misky o priemere 30-40 cm s viac hlavými rastlinami v čistom štrkopiesku vo veku cez 15 rokov a sú na záhrade celé leto. Prší či neprší. Väčšiu škodu napácha len ľadovec. Zakrývam ich len v počas trvajucého dažďa, ktorý je spojený s chladom cez deň. .Dlhotrvajúci znamená, tak 2-3 týždne v kuse. Obyčajný letný dážď a  následné vykuknutie slniečka je v pohode. Je správne ich zapustit až po krk do substrátu. Z boku je telo najviac zraniteľné a ani sa tak neprehrievajú. Sú ukryté aj pred všade prítomnými škorcami, ktoré keď sa nudia, vedia vybrakovať celý výsev. Sú schopné preniest a vyhádzať aj dospelé rastliny a presadiť ich na vedľajšiu kaktusovú skalku. Márne potom premýšľam ,,kedy že som vysádzal lithopsy, alebo dinteranthusy do voľnej kultúry a ako to, že o tom nič neviem !? A tak upodozrievam starú známu pani ,, sklerózovú,,.

      Je známe,že v Afrike aj mrzne  a to hlavne v noci. Severne od Port Elizabeth / Južná Afrika / údajne namerali až – 12°C. A tak koketujem s myšlienkou vyskúšať to aj na svojej skalke. Dobre živené a v suchu držané litopsy ale aj väčšina rastlín z tejto čelade už zažila krušné chvíle pod bodom mrazu v mojom skleníku, pri výpadku elektriny. Boli doslova zamrznuté na kosť. Po postupnom zahriatí skleníka počas 2 -3 dní ,rozmrzli a vegetujú si naďalej. No bohužial nie všetké. Litopsom to však akosi nevadí. Netrúfam si ale tvrdiť, že prežijú celú našu zimu na skalke. Je tu veľa faktorov proti… V Afrike môže mrznúť ale potom vyhupne slnko, všetko zohreje a vietor všetko vysuší.To u nás ale ne hrozí. Tak naše,,kamienky,, aj naďalej veselo sťahujme radšej na zimu dnu. Do teplého skleníka , alebo na okenné parapety a udržujme ich radšej v suchu čo najdlhšie. Aj napriek tomu , že ich v Rusku veselo polievajú. My si radšej polejme euphorbie, adéniá a iné sukulenty, ktoré to vyžadujú aj v zime. Litopsy sa nám za to odvďačia pekným kvetom a zdravým rastom. Prvú zálievku im doprajme, až po prezlečení – vyschnutí starých listov a zavädnutí nových. To platí pre väčšinu dospelých rastlín. Iné je to u semenáčikov-,,jednoročiakov,,.Tu môže prebiehať prezliekanie počas celého roka aj – 4 x. Pokiaľ máme dobré sveteľné podmienky, zálievku neprerušujeme ani v zime a raz začas ich polejeme. Litopsy sú schopné príjímať vodu už od  5°C . Nesmú byť,ale celú zimu bez vody, ako ich dospelí súrodenci. Tých nikdy nepolejeme ani na jar skôr, ako sa neskončí ich prezliekanie. A to len preto, že svieti slniečko a my nevieme čo s rukami a zalievali by sme všetko čo je zelené. Taký čas musíme skryť polievacie nádobičko, ale tak, aby sme ho pozdejšie vedeli nájsť. Ich náš kalendár a to, že je vonku pekne, nezaujíma. Žijú si svoj vlastný život. Nesnažme sa im vnucovať náš, ale snažme sa pochopiť ten ich! Vôbec to nie je ťažké, len my o tom zatiaľ bohužial nevieme!